Kniha je mŕtva, nech žije kniha!

Autor: edulab | 10.4.2013 o 7:35 | (upravené 10.4.2013 o 14:23) Karma článku: 6,44 | Prečítané:  692x

Dva krát nevstúpiš do tej istej rieky, tvrdil Herakleitos a touto metaforou chcel postihnúť neustále premeny, ktoré sú nášmu svetu vlastné. Dnes by sme mohli jeho slová aktualizovať do novej podoby - dva krát nekúpiš ten istý mobil, pretože keď prídeš na druhý deň do obchodu, už je na pulte nový typ. Prúd premien, ktoré spôsobujú technológie je tak dravý, že zasahuje aj do najposvätnejších kútov našej kultúry. Veď čo môže byť väčším pilierom nášho sveta ako kniha? A čo z nej ostane, ak sa rozplynie v efemérnych cloudových aplikáciách, ako sa to deje hudbe, či novinám? Všetko a nič.

Sokrates, ďalší veľký filozof západu, nebol priaznivcom kníh. V jednom z Platónových dialógov hovorí približne toto: „Kniha je mŕtva informácia. Po napísaní sa oddelí od autora, ktorý je potom odsúdený na nepochopenie zo strany čitateľa, nemôže svoje myšlienky prispôsobiť jeho mysleniu, nemôže nič spresniť. „Navyše", pokračuje Sokrates „kniha robí človeka lenivejším, veď načo by sme si mali cibriť pamäť, keď máme všetko zapísané." Tu by bolo iste zaujímavé spoznať filozofov názor na smartfóny a wikipédiu vo vzťahu k našej lenivosti. Každopádne, Sokrates nikdy nič nenapísal, prostriedkom jeho filozofovania bol dialóg. Väčšinu z jeho myšlienok poznáme od Platóna, ktorý na rozdiel od neho napísal kníh hojne. Obraz Sokrata, jeho filozofie a osobnosti je do veľkej miery dielom Platóna a jeho kníh.

Tým sa dostávame k prvej zásadnej charakteristike knihy - je to prostriedok na odovzdanie ucelenej informácie - o Sokratovi, Francúzskej revolúcii, Anne Karenine. Túto vlastnosť pochopíme najlepšie, ak knihu porovnáme s iným nosičom informácie - internetom. Na rozdiel od informácií na webe má kniha jasnú štruktúru a pri čítaní zvyčajne rátame s tým, že autor do nej ukryl všetky informácie potrebné na pochopenie jeho myšlienky, či príbehu. Na internete sme autorom štruktúry my. Sami si hľadáme cestu cez spleť odkazov a multimédií, konštruujeme zmysel, alebo trávime čas hoci aj nezmyslom. Kniha je konečná, internet je nekonečný.

Ďalšou vlastnosťou, ktorou sa kniha odlišuje od iných spôsobov prenosu informácie je jej virtuálna večnosť. Sokratov dialóg má podobný osud ako koncert Beethovenovej piatej symfónie pred vynálezom zvukového záznamu. Po skončení ostáva len v našej pamäti, čo rozhodne nie je to najspoľahlivejšie miesto pre jeho zaznamenanie. Kniha informačný celok uchováva - odkaz sa dostane k prijímateľovi aj keď autor knihy je dávno mŕtvy. A to z kníh robí jedinečný nástroj na odovzdávanie informácií ďalším generáciám.

Nakoniec je kniha prostriedkom pre zachovanie tradície a v rovnakej miere aj na jej prekročenie. Keď čítame slová autora z inej doby a z iného priestoru, nekopírujeme jeho myslenie v nezmenenej podobe. Kniha má síce moc odovzdať myšlienku na diaľku, ale my čitatelia máme schopnosť ju vždy interpretovať. Preto je čítanie aj najstarších kníh stále aktuálne, nikdy neostávame v tradícii toho, čo autor tvrdil, ale vždy ju prekračujeme interpretáciou v kontexte nášho priestoru, času, situácie.

Kniha je teda nástroj na odovzdávanie ucelených informácií bez potreby fyzickej prítomnosti autora, pričom prijímateľ odkazu zároveň nadväzuje na obsah informácie a v rovnakej miere ho prekračuje. Tieto vlastnosti robia z knihy nezastupiteľnú súčasť našej duchovnej kultúry.

V minulosti kniha nadobúdala rôzne podoby. Boli časy, keď nemala pevnú väzbu, ale bola písaná vo zvitkoch v ktorých sa nelistovalo. V Indii sa písalo na palmové listy zviazané dokopy a mali dokonca aj číslovanie strán (listov). Rímske kódexy boli na seba poukladané drevené dosky, zviazané dokopy - trvácne, ale neprenosné. Stredoveké manuskripty boli písané na pergamene a viazané do podoby akú má dnešná kniha s podstatným rozdielom pri ich tvorbe - text sa manuálne písal a iluminácie sa kreslili - každý manuskript bol originál. Revolúciu priniesli dva objavy - do Európy dorazil papier a Gutenberg vynašiel kníhtlač. Od tohto momentu stačilo mať originál jeden - vysádzaný v kníhtlačiarskej dielni a kópií mohli byť tisíce. K textu sa pridal obraz, najprv len drevoryty, neskôr lepty, ktoré umožnili reprodukciu detailnejších obrazov. Diderotova encyklopédia je ich plná a práve spojenie textu, obrazu a masovej produkcie umožnilo v knihe rozvinúť nový rozmer - vznikla moderná učebnica. Technológia tlače z hĺbky a ofsetu umožnila reprodukovať farebné obrazy a fotografie v kvalite približujúcej sa originálu.

Ak by sme si vedľa seba na stôl položili všetky podoby, ktoré kniha za svoju existenciu nadobudla, zistili by sme, že sa mení rovnako ako svet okolo nás. Podstatné je však to, že hovoríme o zmene formy, nie pojmu. Obrana Sokratova je rovnako knihou, ak by bola napísaná na hlinenej tabuľke vypálenej na slnku, palmovom liste, či kriedovom papieri s plnofarebnými ilustráciami.

Dnes sme svedkami pokračovania premien knihy. Digitálne zariadenia svojou schopnosťou reprodukovať multimédiá pohltili film, televíziu, hudbu. Tlač a knihy nie sú výnimkou. Trend je jednoznačný: Slovenská národná knižnica v uplynulých dňoch sprístupnila pre verejnosť zdigitalizované historické vydania rozprávok Pavla Dobšinského. Milovníci starých slovenských rozprávok ich nájdu v sekcii Digitálna knižnica a digitálny archív a môžu si ich stiahnuť do svojich počítačov, tabletov či čítačiek. Služba Google Books podobným spôsobom zdigitalizovala približne 20 miliónov titulov. Projekt Gutenberg poskytuje všetkým záujemcom 42 tisíc kníh, ktoré si môžu voľne sťahovať. V 21. storočí dostala kniha novú podobu, tento krát menej uchopiteľnú (a iste ľahšiu) ako zväzok dosiek a zároveň trvácnejšiu ako zviazané palmové listy.

U niektorých milovníkov papierových vydaní kníh to môže vyvolať nostalgiu či pohoršenie, pretože pre týchto ľudí nie je kniha iba predmetom obyčajným, ale kultovým. Iní zas argumentujú tým, že čítanie z digitálnych zariadení je škodlivé. Pre väčšinu je to však šanca jednoducho sa dostať k informáciám, ktoré by inak boli neodstupné. Podstatnejšie ako úvahy nad prednosťami papiera pred displejom je zamyslenie sa nad tým, čo nám nová forma knihy vlastne ponúka.

Možnosti nových zobrazovacích zariadení nie sú zrejmé na prvý pohľad. Prvou reakciou na digitálne zariadenia bola digitalizácia jestvujúcich kníh. Teda ich jednoduchá transformácia do digitálnej podoby. Všetko ostalo rovnaké len kniha sa zo stránok papiera presunula na displej. Rovnako tak Gutenberg pri svojej prvej knihe kopíroval podobu manuskriptov. Možno si ešte neuvedomoval potenciál novej masovej výroby knihy alebo len nechcel stratiť konzervatívnu klientelu zvyknutú na tradičnú podobu knihy.

Nové technológie vždy prinášajú iné možnosti, ktoré obohatia a čiastočne premenia pôvodný koncept knihy. Čo môže kniha získať od nových technológií je nová dimenzia multimediality - obraz sa mení na video, a interaktivity, kde obsah čiastočne môže reagovať na činnosť čitateľa. Niektorých typov kníh sa tieto možnosti priamo nedotknú, aj keď myšlienka interaktívneho románu by nemusela byť na zahodenie. Iné typy kníh však z tohto obohatenia môžu čerpať a nadobudnúť zatiaľ neznáme podoby. Týka sa to konkrétne učebníc, pre ktoré môže byť multimedialita a interaktivita ďalším stupňom vývoja. Tvorcovia učebníc by sa tohto trendu nemali báť a ľpieť na možnostiach, ktoré im poskytoval papier, keď majú k dispozícii omnoho väčší potenciál. Komenský pochopil silu masovo reprodukovanej knihy doplnenej o ilustrácie ihneď. Jeho Orbis Pictus bol revolučný v spojení obrazu a textu, s cieľom naučiť niečo nové. Od 17. storočia sme sa v tomto smere ďaleko nedostali. Brzdili nás hranice papiera a jeho možností.
Nová forma knihy - učebnice, by mohla priniesť tieto novinky:

  • Plne multimediálny obsah, ktorý posunie názorné vyučovanie od statických obrazov k dynamickým animáciám a videám.
  • Interaktivitu obsahu a študenta, ktorá umožní overovanie získaných poznatkov, základnú rovinu aplikácie vedomostí formou úloh a kvízov.
  • Dynamicky meniaci sa obsah učebnice, ktorý sa vylepšuje na základe spätnej väzby od žiakov a učiteľov.

Herakleitovské Panta Rhei - všetko plynie a mení sa, môžeme aplikovať rovnako na knihy, ako na každý ľudský výtvor. Dva krát nevstúpime do tej istej rieky, ale bude to stále rieka, do ktorej vstupujeme. Rovnako tak učebnica, alebo kniha, ktorú otvoríme (alebo zapneme)o pár rokov bude iná ako tie, na ktoré sme zvyknutí, ale zároveň bude podobná. Dejiny knihy sú dejinami premien a preto: Kniha je mŕtva, nech žije kniha!

Ján Machaj

n.o. Edulab

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?