reklama

Tri premeny Školy na dotyk

Keď sme so Školou na dotyk začínali, nevedeli sme presne kam nás projekt dovedie. Verili sme učiteľom, žiakom, sebe a technológii. Kam sme sa dostali?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Štartovaciu pásku projektu Škola na dotyk sme symbolicky prestrihli začiatkom decembra 2013. Takmer presne po dvoch rokoch sme boli v juhokórejskom Soule pre cenu za najlepšie partnerstvo v projekte práve so Školou na dotyk. Pri pohľade späť vidíme, ako sa nám projekt menil pod rukami, ako sme ho ohýbali a tepali do tej podoby, v ktorej bude mať čo najväčší dopad na spôsob, akým učíme. 

Od technológií k metódam

Začali sme na desiatich školách, ktoré sme vybavili špičkovou technológiou, nábytkom a softvérom. Učitelia dostali školenie, metodickú podporu a potom sme ich nechali objavovať nepoznané. Samozrejme, poskytovali sme im konzultácie, ale hlavnú úlohu: objaviť svoj vlastný štýl učenia s tabletmi, to sme nechali na nich. Verili sme tomu, že dobré podmienky sa premenia na výborné výsledky. V prvom polroku sme navštívili každú školu a zaznamenali sme veľkú pestrosť metód. Z originality niektorých sme boli sami prekvapení. Počas návštev na školách sme si uvedomili podstatnú skutočnosť: technológie sú nástroj, ktorý priamo vplýva a tvaruje metódy, s ktorými učiteľ pracuje. Niektoré umožňuje a iné zase robí zastaranými. Skúste si predstaviť: v triede, v ktorej má každý žiak tablet pripojený na internet začnite diktovať poznámky z učebnice. Dáva to zmysel? Nie, pretože neexistuje dôvod, prečo by si mali žiaci prepisovať niečo, čo je bez problémov dostupné online. Táto metóda bola aktuálna v stredoveku, kedy sme mali nedostatok originálnych zdrojov a prepisovanie bol jediný spôsob, ako získať svoju kópiu textu, ale dnes... Technológia definitívne spravila metódu prepisovania v školskom kontexte nezmyselnou. A ktoré metódy technológia podporuje? Od personalizácie učenia, cez tímovú prácu, problémové učenie, experiment, až po outdoorové vzdelávanie či obrátenú hodinu. Keď sme si uvedomili túto zmenu myslenia, utvrdili sme sa v tom, že náš projekt nie je len o technológii, ale o tom, čo umožňujú. A tak sme postupne zmenili perspektívu projektu - zamerali sme sa na metódy. Vyučovanie s technológiou je minca s dvoma stranami. Jednu stranu tvorí technológia a druhú spôsob, ako ich používame. Jedna bez druhej fungovať nemôže. Technológie sa dajú kúpiť, ten zvyšok sa musíme naučiť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najväčšou bariérou je strach

Nabrali sme skúsenosti a sebavedomie a vrhli sme sa na šírenie všetkého, čo sme sa v projekte naučili. Čo iného by ste čakali od učiteľov? Postupne sme pripravili tri typy seminárov, ktoré previedli učiteľa od aplikácií, cez manažment tabletovej učebne až k metódam. Učiteľom, ktorí vzdelávanie zažili, sa páčilo. Viac ako 90 percent z takmer 3000 účastníkov sa vyjadrilo, že malo prínos pre ich pedagogickú prax. Zistili sme, že najlepšou formou vzdelávania učiteľov je ukážka praxe a žiadne teoretické prezentácie. Druhým podstatným faktorom je lektor. Ak lektor nie je učiteľ z praxe, tak hrozí neautentickosť - účastníci takéhoto lektora ľahko “prekuknú” a nedôverujú mu. Lektor musí byť z praxe, teda učiteľ a musí prax aj sprostredkovať. Ako to už býva - najväčším nepriateľom zavádzania zmien je strach z nepoznaného a nového. Ten sa prejavuje ako obrovské množstvo argumentov, ktoré hovoria o tom ako “sa TO nedá”. Strach sa dá prekonať len pozitívnou skúsenosťou a najlepšie vlastnou. Náš návod bol jednoduchý - viedli sme učiteľov k tomu, aby tablety zavádzali postupne v krokoch, vytvárali na hodine mix metód, kde môžu a nemusia využiť tablet v situáciách, kde sa cítia sebaisto, pretože ich poznajú. Prvým krokom boli elektronické testy, poznámky, tvorba mentálnych máp a podobne. Strach je veľký nepriateľ, asi sme ho neporazili, ale minimálne oslabili. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak chceme zmenu začnime na vysokých školách

Zaujímavou skúsenosťou boli stretnutia so začínajúcimi učiteľmi. To by mali byť tí, ktorí vychádzajú z univerzít nabití inšpiráciou a energiou zmeniť svet. Nás zaujalo to, že pre nich boli aktuálne vyučovacie pomôcky - interaktívne tabule, tablety, cloudové aplikácie a digitálny vzdelávací obsah často veľkou neznámou. Uvádzací učitelia ich, okrem štandardnej podpory, museli oboznámiť aj s týmito novinkami. Pochopili sme, že ak chceme kultivovať pedagogické metódy a predstaviť technológie ako kľúč k odklonu od klasickej frontálnej “nalievárne”, tak musíme začať na univerzite. Päť učební, ktoré sme vytvorili v spolupráci s rovnakým počtom univerzít pripravujúcich nových učiteľov by k tomu malo smerovať. A to je cieľom projektu Škola na dotyk UNIVERZITA - začleniť dotykové technológie do kurikula prípravy budúcich učiteľov. Za jeden semester by sa malo získať tieto skúsenosti viac ako 300 budúcich učiteľov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri pohľade späť sa tieto objavy možno javia ako banálne alebo samozrejmé. Pre nás sú však základom všetkých budúcich aktivít, v ktorých sa zameráme na metódy praxe, ktoré umožňujú technológie, na prekonávanie bariér, ktoré stoja medzi učiteľom a rozvojom jeho zručností a budeme systematicky pracovať s budúcimi učiteľmi už na vysokej škole. Ocenenie za najlepšieho partnera v CSR projektoch, ktoré sme získali od Samsungu môže pôsobiť ako pekný záver projektu. My ho vnímame ako začiatok. 

Obrázok blogu

Ján Machaj, EDULAB

edulab

edulab

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nezisková organizácia, ktorej cieľom je hľadanie podoby školy v 21. storočí. Zoznam autorových rubrík:  EDULAB - projektyZažili sme v EDULAB-eUčime digitálneNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu